HOME | Sestra Faustína | Pridať k obľúbeným | Sitemap | Fórum

Náš vzor

Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu, našom Otcovi; a v Pánu Ježišovi Kristovi:
2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
3 Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia.
4 A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.
5 A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte.
11 Preto sa aj ustavične modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery,
12 aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.

2. list Solúnčanom 1, 1-5. 11-12

Keďže žijem ďaleko od rodičov, vídavam ich len niekoľkokrát do roka. Preto si všímam zmeny, ktoré by ma možno menej prekvapovali, keby som bol s nimi denne v kontakte. Znepokojuje ma, keď pozorujem znaky fyzického úpadku - šedivenie vlasov, stratu sluchu a ubúdajúce sily. No hoci telo mojich rodičov starne, prejavujú sa na nich úplne nové znaky rastu duchovného života a charakteru.
To, čo som pozoroval počas ťažkého päťročného obdobia, naplnilo ma tou istou radosťou, ktorú zrejme cítili aj prví kresťania v Solúne: "Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia" (2 Sol 1, 3).

Pre mojich rodičov nadišiel čas skúšky, keď k sebe pozvali bývať staršiu tetu. Mamka a ocko vedeli, že to bude ťažké, a nemýlili sa. Teta Ida bola tvrdohlavá, hádavá a ničím sa jej nedalo zavďačiť. Rozhorčovala ju strata nezávislosti a navonok to prejavovala ľadovým mlčaním a ťažkými hlbokými vzdychmi. Ida sedávala na svojom malom gauči, priamo hľadela pred seba so zloženými rukami a nahnevaným pohľadom v očiach, čím pripomínala pochmúrny ostrov.
Napriek všetkému sa moji rodičia stále usilovali získať jej lásku. Často zlyhávali a poddávali sa netrpezlivosti a rozčúlenosti. Ale opäť a opäť som videl, ako sa obracajú k Bohu s prosbou o milosť a lásku vydržať. Teta Ida krátko pred svojou smrťou ocenila ich námahu a zo srdca im poďakovala. Ako som za tých päť rokov zistil, rodičia po celý čas získavali oveľa väčšie ocenenie. Videl som, že ich tento nápor zmenil - prinútil ich väčšmi každého milovať, lebo čoraz väčšmi záviseli od Boha, ktorý je láska.

Keď myslím na svojich rodičov ako na príklad vernej lásky, musím "ustavične vzdávať vďaky Bohu". Čí príklad povzbudzuje teba? Alebo skôr ako ho napodobníš?

 






"Pane, pomôž nám v láske sa priblížiť navzájom jeden k druhému - najmä však k tým, čo sa utiahnu na ostrovy samoty a pochmúrnosti. Spoj nás v láske a vo viere ako jednu rodinu."


Google
WWW boziemilosrdenstvo.sk


Webmaster | O mne | Suvisiace linky | Sitemap