Lúče na tomto obraze znázorňujú krv a vodu, ktoré vytryskli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, ked bolo moje srdce prerazené kopijou Slubujem duši, ktorá bude uctievat tento obraz, že nezahynie.Slubujem jej už tu na zemi vítazstvo nad protivenstvami, avšak zvlášt v hodine smrti.
 
 HOME | Sestra Faustína | Pridať k obľúbeným | Sitemap

Páter Pio

TEMNÁ NOC DUŠE

Duchovné zápasy vôbec neutíchajú, naopak namiesto toho, aby postupne utíchali, vytrvalo na mňa doliehajú. Temnota strieda temnotu a duchovná slepota ma vrhla do absolútnej tmy. Bože drahý! Čo bude so mnou? Budem hádam musieť prekročiť prah večnosti bez toho, aby som uzrel lúč svetla? Kedy vyjde slnko aj pre mňa?

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 25. MAREC 1916

Trpíte a právom si ťažkáte. Rozhodne sa sťažujte, a to aj nahlas, vôbec nemajte strach. Obeť Lásky je nedočkavá, pokým ju nevlastní; musí zakričať, že už viac nevládze a že nemôže zniesť zaobchádzanie Milovaného, ktorý ju chce a opúšťajú, a opúšťajú, zatiaľ čo ju chce.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 28. APRÍL 1919








Hľadáte svojho Boha; túžite po ňom, voláte ho, nikde však nenachádzate po ňom ani stopu. Zdá sa, že Boh sa ukryl, že vás opustil. Ale ja vám opakujem, nebojte sa! Ježiš je aj vtedy s vami a vy ste v ňom a s ním. (...) V čase temná, súženia a duchovných úzkostí je Ježiš s vami. (...)
Dokonca aj náš Pán sa na kríži sťažoval, že ho Otec opustil. Ale či opustil Otec niekedy svojho Syna, či ho mohol niekedy skutočne opustiť? Toto sú najťažšie skúšky ducha. Ježiš si ich praje, a preto Fiat! Kedykoľvek vás zastihnú takéto skúšky, s odovzdanosťou si opakujte toto fiat a nebojte sa.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 28. JÚN 1918

Nenechajte sa znechutiť, ak prežívate duchovnú suchotu. To neznamená, že Pán vás opustil, ako by vám to ten hnusný podliak satan, žiaľ, chcel nahovoriť. Ježišovmu srdcu ste príliš drahá a všetko, čo sa odohráva vo vašej duši, je dôsledkom Ježišovej jedinečnej lásky k vám. Chce vás mať výlučne pre seba, chce, aby ste všetku svoju dôveru a všetku svoju náklonnosť venovali len jemu. A práve preto na vás zosiela túto duchovnú suchopárnosť, aby vás pritiahol bližšie k sebe, zbavil vás niektorých nepatrných naviazaností, ktoré my takto ani nevnímame a častokrát dokonca nepoznáme ani neodhalíme.
Viem, nie je to ľahké, keď sa naša duša nachádza v takejto tiesni, keď sa nám naozaj zdá, že všetkému je koniec a že Pán nás nadobro opustil, lebo je z nás už unavený. V skutočnosti je to ale úplne inak. Pán nemá z nás nikdy toľkú radosť ako práve v takýchto chvíľach. Vždy je tu, pri nás, či lepšie v nás, a hoci ho nevidíme, dodáva nám odvahu vydržať v boji. Nuž nebojte sa, lebo Pán bude bojovať za vás a nikdy vás neopustí.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

Pokúšate sa odmerať, pochopiť, cítiť a dotknúť sa lásky, ktorou milujete Boha, ale vy, moja drahá sestra, sa musíte zmieriť s tým, že čím viac človek miluje Boha, tým menej túto lásku cíti.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914

Ako je to možné, že studňa živej vody prameniaca z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa nachádza ďaleko od ľudskej duše, ktorá sa k nej náhli ako smädný jeleň? Pravda, môže sa tiež stať, že táto duša tomu neuverí, lebo ju neustále stravuje neuhasiteľný smäd. Ale čo teraz? Znamená to snáď, že takýto človek nevlastní Boha? Práve naopak.
Stáva sa to preto, lebo jeho duša ešte nedosiahla koniec svojej cesty a neponorila sa ešte celá do večného prameňa Božej lásky. To sa stane až v kráľovstve slávy. Zamilujme si túto studnicu živej vody, radi si k nej chodievajme hasiť smäd a kráčajme stále vpred po ceste Božej lásky. Ale nezabúdajme, dcéra moja, že tu na zemi našu dušu nič nenaplní. Vlastne by to bola pre nás pohroma, keby sme na niektorom úseku našej pozemskej púte zostali spokojne stáť. Znamenalo by to, že sa cítime byť v cieli, a to by bol klam.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 21. OKTÓBRA 1915

Ak sa vaša noc stane hlbšou a temnejšou, nech vás to nezarazí. Neľakajte sa, ak svojím telesným zrakom nedokážete vidieť jasnú oblohu obklopujúcu vašu dušu. Vy sa len pozerajte hore, povzneste sa nad seba a zbadáte jasné svetlo, pripomínajúce žiaru večného Slnka.

Z LISTU ASSUNTE Dl TOMÁŠOVEJ, 22. OKTÓBER 1916

Dcéra moja najdrahšia, ako vidím, vo vašej duši možno nájsť všetky ročné obdobia. Niekedy cítite zimu a jej neplodnosť, nepohodu, ochabnutosť a nudu; inokedy zase vnímate májovú rosu a vôňu nebeských kvietkov. Potom si zase všímate farby predstavujúce túžbu potešiť Boha. Nakoniec zostáva len jeseň, ktorá, ako sa vám zdá, neprináša veľa ovocia. Častokrát je to však tak, že až keď sa obilie vymláti a hrozno vylisuje, človek zistí, že úroda je väčšia, ako sa ukazovala!
Dcéra moja, vy by ste chceli, aby bola večne jar a leto! No nie tak, dieťa moje, tento kolobeh je nutný - tak v našom vnútornom, ako aj v tom vonkajšom svete. Až v nebi bude stále jar - pokiaľ ide o krásu, jeseň - pokiaľ ide o radosť, a leto - pokiaľ ide o lásku. Zima tam nebude, ale tu je zima nevyhnutná kvôli odriekaniu a kvôli tým nádherným drobným čnostiam, ktoré rozvíjame v čase neplodnosti.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 18. MÁJ 1918

Vyhnanstvo podľa Božej vôle má väčšiu hodnotu než Jakubove oltáre, ak nie sú v zhode s Božou vôľou.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 4. MÁJ I917

Naše najkrajšie Krédo je to, ktoré odriekame v čase temná, v hodine sebaobetovania a bolesti, v maximálnom vypätí nepoddajnej vôle plniť to, čo je dobré. Toto je krédo, ktoré ako blesk osvieti temnotu duše; krédo, ktoré uprostred zúriacej víchrice dvíha dušu a vedie ju k Bohu.

MESTO POSTAVENÉ NA NÁVRŠÍ

Ak niet dosť času na oboje, treba dať prednosť meditácii pred recitovanou modlitbou, lebo je užitočnejšia.

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 3i. OKTÓBER 1915



Webmaster | O mne | Suvisiace linky | Sitemap